Trinidad jazero

Trest sa stal požehnaním. V Karibiku sa nachádza najväčšie nálezisko prírodného asfaltu na svete.

(Von Georg Sütterlin, Rapperswil)

Pozoruhodné veci sa vyskytujú neďaleko asfaltového jazera na juhovýchode Trinidadu. Z mazľavej a čiernej hĺbky jedného dňa „vyrástol“ odumretý strom, ktorý sa na povrch dostal vďaka vynáraniu lenivo tečúcej hmoty. Keď už bol nad hladinou vyššie než niekoľko metrov, preklopil sa tento relikt minulosti v spomalenom pohybe a jazierko ho opäť pohltilo.

Do posúvajúcich sa puklín a škár vteká dažďová voda a vytvára mláky, ktoré v priebehu času rastú alebo sa zmenšujú. Niektoré z nich sú sfarbené do mlieka vďaka vystupujúcim plynom v podobe bublín. Podľa ľudovej povery je Pitch Lake (Asfaltové jazero) božím trestom: ešte pred príchodom Španielov na ostrov tu žil trinidadský indiánsky kmeň Chaimov. Náčelník kmeňa raz v hneve zabil kolibríka, ktorý bol posvätným vtákom. Hneď na to sa otvorila zem a z hĺbky sa vynoril asfalt, ktorý pohltil domorodú dedinku.

Bohovia pravdepodobne nemali potuchy, že sa raz ich trest stane požehnaním. Prvú správu o kvalite asfaltového ložiska podal anglický moreplavec a hľadač pokladov Walter Raleigh, ktorý z poverenia kráľovnej Alžbety I. hľadal na Orinoku bájnu krajinu El Dorado. Dostal sa v roku  1595 až na Trinidad,

najjužnejší ostrov súostrovia Antily, ktorý sa nachádza na juhu v ústí rieky Orinoko. Na tejto výprave zničil španielske osídlenie a pomohol si pri oprave korábov svojej flotily tunajším asfaltom, ktorý veľmi chválil.

Raleighova pochvala mala však odozvu až o niekoľko storočí neskôr. Až v roku 1792 začalo Španielsko používať tunajší asfalt pri stavbe lodí v Európe. O päť rokov neskôr dobyli Angličania Trinidad a ukončili éru Španielska. Guvernér Ralph Woodford používal asfalt na osvetlenie, nakoľko však táto hmota pri horení zapáchala, zakázal ďalšie podobné pokusy.

Pohonná hmota pre lode

Thomas Cochrane, admirálov syn, experimen­toval so skvapalneným asfaltom ako s pohonnou hmotou lodí. Avšak skutočný úžitok začal asfalt prinášať až v ére motorizovanej dopravy. V roku 1888 založil Američan.

 A. L. Barber spoločnosť pod názvom Trinidad Lake asfalt Compa­ny a ukončil tým ťažbu drobnejších koncesionárov.

Neďaleko dediny La Brea sa nachádza okrúhla priehlbina asfaltového jazera, okolo ktorej rastie tráva, kríky a stromy akažu. Priemer jazera je 450 metrov. Jeho povrch sa nachádza o 25 metrov vyššie než neďaleká morská hladina. “Jazero”nie je správnym označením, ak si pod ním predstavíme hladkú tekutú hmotu.

Asfaltové jazero je mierne zvlnené a dá sa po ňom chodiť, hoci podklad na niektorých miestach pozoruhodne pruží a od topánok sa tu či tam ťahajú lepkavé pásy. Kedysi sa asfalt ťažil pomocou čakanov a vtedy sa po dvoch dňoch vyrovnávali aj šesťdesiat centimetrov hlboké vrypy.

Celé jazero, ktorého výbežky sa pod zemou ťahajú ďaleko sa viditeľné hranice, je v neustálom pohybe. Následky tohto „vlnenia“ sa prejavujú aj na ľudských príbytkoch: zvlnená podlaha, popukané múry. Centrum aktivity sa nachádza uprostred, v miestach, odkiaľ vystupujú plyny, ktoré asfaltovú hmotu posúvajú do všetkých strán: keď raz pri nepodarenom hlbinnom vrte prasklo tyčovie, vynorilo sa onedlho na povrch na celkom inom mieste a bolo groteskne zdeformované. Ďalším dôkazom pohybu sú osamotené ostrovčeky s vegetáciou neustále meniace polohu.

Evans Foncette pracuje u Trinidad Lake Asphalt Company od roku 1979 a sprevádza nás okolo jazera.

Neodporúča sa vybrať sa na prechádzku bez sprievodcu, pretože by sme mohli naraziť na miesta, ktoré sú známe ako “mother of the lake”. Tam je asfalt tak poddajný, že je schopný prisať sa na topánky a ich nositeľa pomaly vtiahnuť do hĺbky – stalo sa to už jednému mužovi, ktorý bol do asfaltu vtiahnutý až po hruď, keď ľudia začuli jeho volanie o pomoc.  

Najväčšie ložisko asfaltu na svete

Pitch Lake je najväčším ložiskom prírodného asfaltu na svete. Vzniklo zmiešaním ropy a asfaltu spolu s minerálnymi látkami následkom zložitých geologických pochodov. Počas pliocénu pred 70 miliónmi rokov vystúpila táto hmota pozdĺž dvoch puklín na povrch zemskej kôry a vytvorila jazero. Tento asfalt sa považuje za kvalitatívne najlepší na svete a je dôležitou prísadou pre povrchy diaľnic, štartovacích dráh na letiskách, pre mosty a ulice. Thomas Bindley, pracovník PR, nám predkladá prospekty, ktoré dokazujú, že cestná a letecká doprava funguje na svete na všetkých piatich kontinentoch vďaka asfaltu z Trinidad La­ke asfalt. U prvých asfaltovaných ciest v USA, na Fifth Avenue v New Yorku, sa použil v roku 1873 asfalt z Pitch Lake.

Ťažba des asfaltu vykonávaná štátnou spoločnosťou Tri­nidad Lake Asphalt Company je veľmi jednoduchá. Buldo­zery rozvŕtajú  povrch jazera a asfaltové kusy sa nakladajú na nákladné vozidlá, ktoré potom smerujú na koľajniciach do šiestich tavných nádrží, schopných pojať 110 ton hmoty.

Horúca para s teplotou 165°C skvapalnia asfalt, pričom z jeho pôvodnej hmotnosti ubudne 29 % v podobe plynu a vody.

Zo sita zadržujúceho zvyšky vegetácie a iné nečistoty vytekáasfalt do hrubostenných kartónových sudov, kde sa v priebehu dvoch dní premení na tvrdú a lesklú hmotu. 240 kilogramov ťažké valce sa ukladajú do stohov a v prípade potreby sa dopravujú závesným zariadením na prístavné mólo, kde sa nakladajú na lode. Na lanoví sedia jednotlivo i v húfoch čierne pelikány. Aldous Huxley, ktorý v roku 1933 navštívil Pitch Lake, porovnal túto pozoruhodnú scenériu s Lisztovou partitúrou.

Trinidad Epuréaj do Švajčiarska

Kedysi sa prírodný asfalt exportoval vo veľkých objemoch ako pojivo drevených sudov. Thomas Bindley si spomína na doby, kedy sa ročne nakladalo v prístavoch až70.000 ton.

Dnes sa prírodný asfalt používa v kombinácii s často kvalitatívne nižším rafinovaným bitúmenom na vylepšovanie asfaltových ciest. V roku 1990 sa ho produkovalo cca 30.000 ton. Viacej než polovica tohto objemu išla do strednej Európy, pričom do Švajčiarska prichádza Trinidad Epurécez Rotterdam.

Trinidad Lake Asphalt Company je od roku 1989 prvýkrát opäť v zisku. Vysvetľuje sa to novým systémom dopravy. Predtým, keď sa celý export pomocou lanovky prekladal v prístave, zamestnával navyše 180 trvalých pracovníkov v prekládke. Dnes sa asfalt nakladá na ťahače s návesom v kontejneroch, ktoré sa plni mechanicky. Pre dedinku La Brea mala táto zmena katastrofálne následky. Už aj tak vysoká nezamestnanosť sa ešte zvýšila.

Ako dlho ešte vydržia zásoby asfaltu? Keď nám Walter Raleigh popisovalPitch Lake, uvádzal, ako táto tuhá hmota odteká smerom do mora. Dnes leží povrch asfaltového jazera zhruba 12 metrov pod okrajom priehlbiny. S týmto si tu nikto hlavu neláme. Pitch Lake má nameraných 90 metrov na svojom najhlbšom mieste.  Asfaltové ložisko má približne 10 miliónov ton. To je dostatočná zásoba na niekoľko storočí.